SYNCHRONIZÁCIA MYSLE A TELA

25. augusta 2024 | METAFYZIKA, ZÁKLADY

Existujú veci, ktoré – hoci sú už dávno pred našimi očami – ostávajú pred mysľou stále ukryté. Je to smutný, ale zato špecifický aspekt dneška. Medzi „piliere“ tejto protičlovečenskej metodiky patrí určite aj krátky kreslený film už viac ako 10 rokov voľne prístupný na stránke heliofant.com.

Toto kratučké – len niečo okolo 8 minút dlhé – video je do prasknutia nabité Obrazmi. Otázkou pre jednotlivca iba ostáva, aký silný je v notoricky všetkým známom, obklopujúcom nás biblickom priestore starozákonný projekt vyjadrený citátom „svätého písma“: „Majú oči na pozeranie, ale neuvidia, majú uši na počúvanie, ale nepočujú“. Teda oni si svoju „ohlasovaciu povinnosť“ splnili, a že to „homo mobilus“ (či aj „homo kolobežkus“) nie je schopný vo svojom vlastnom zornom poli zaregistrovať – už nie je ich problém.

A tu vystupuje aj ďalší problém – a to pre žreca. Ak je informácií v okolí už dostatok, ale človekovia ich neregistrujú – má či nemá im naďalej poukazovať na viditeľné znamenia Vekov? Nuž, tu asi sotva bude nájdená 100% vyčerpávajúca odpoveď. Totiž ono to celé už neraz skĺzlo do roviny, ktorá je ukázaná aj vo filme ZÁMYSEL – hoci tam je významových ukážok veľa. Máme na mysli Obraz, komentovaný slovami:

„Ak ukazovák ukazuje na Nebo, je hlúposť pozerať sa na ukazovák!“

Ale práve túto chybu niektorí robia.

A tu znovu vystupuje prastará dilema: Ak niekto nevidí očividný Obraz, je vôbec určený preňho? Je vôbec prospešné namáhavo presmerovávať jeho pozornosť z ukazováka na to, kde ukazovák ukazuje?

V takomto bode si buď človek sám uvedomí nenahraditeľnú nevyhnutnosť hľadania odpovedí vnútri seba a svojho Rodového Kanálu – čo je Duchovný Vývoj –, alebo namiesto toho bude hľadať ďalšie a ďalšie ukazováky, čo je duchovný materializmus (a zločin Nedôvery vo svoje Sily, čo nám dáva vedieť Perún) .

K duchovnému materializmu patrí aj ono okrídlené „robme aspoň niečo“.

Úvodné zábery filmu ZÁMYSEL ukazujú šachovnicu a šachovnica na dlážke je aj na vystrihnutom momente filmu Heliofant. Oba Obrazy ukazujú to isté, to, čo už dávno vieme: Prvých 9 (deväť) dimenzií 12-rozmernej Hry je rozdelených na Svetlú a Tmavú časť. V Tmavej sa síce ľahko skryjú Temní, ale Tmavá je principiálne neutrálna.

Tento fakt nepodceňujme, ale ani nepreceňujme. V tomto článku si všímame obrázok pod tabuľou – mozog rozdelený na dve polovice. Práve týmto rozsynchronizovaním mysle (ktorej materiálnou bázou je mozog) vytvorili Matrix.

Ľavá polovica mozgu je zameraná na výpočtové, matematické operácie (preto je naľavo rovnica). No a pravá je „domovom“ Obrazov. Ak dokážu vkladať ich Obrazy, tak vytvorili rabov.

Rozdelenie jednej, synchronizovanej činnosti mozgu – t.j. mysle – na dva nezávislé procesy je principiálne rozsynchronizovanie Mysle a Tela. Týmto sa stráca VYVÁŽENOSŤ Mysle (Bukvica И). Vyváženosť je v našom ponímaní neprítomnosť pochybností. Preto práve prvou líniou obrany Matrixu pri pokuse človeka o znovunadobudnutie kontroly nad vlastnou Mysľou sú pochybnosti. Práve pochybnosti sú jedným z hlavných príznakov uchytenia mysle v Matrixe, je to jej prvá línia obrany.

Stav bez pochybností však nemá nič dočinenia s prijímaním či overením nejakej filozofie alebo koncepcie. Neznamená to, že človek by sa mal obrátiť (na nejakú vieru) a stať sa objektom kohosi križiackej výpravy až dovtedy, kým nestratí pochybnosti o nejakej konkrétnej viere. Reč tu nie je o nepochybujúcich ľuďoch, ktorí sa stali evanjeliovými križiakmi pripravenými obetovať seba za svoju vieru.

Absencia pochybností je dôvera v Srdci (ďalší obrázok pod tabuľou), dôvera vo vlastné sily. Stav bez pochybností znamená, že ste spojení sami so sebou, že máte skúsenosť spojenia, zosynchronizovania tela s mysľou. Keď máte zosynchronizované telo s mysľou, nemáte pochybnosti. Vtedy telo a myseľ pracujú spolu v jednom rytme.

Synchronizácia mysle a tela nie je koncepcia či náhodná technika niekoho, kto sa sústreďuje na vlastný vývoj. Je to skôr základný princíp ako byť človekom, ako používať vlastné zmyslové receptory, vlastnú myseľ a telo spolu.

Telo by sme mohli pripodobniť kamere a myseľ filmu – záznamovému médiu – vnútri kamery. Otázkou je, ako ich používať spolu. Ak sú kamera a snímacia technológia správne zosynchronizované, tak výsledkom je jasné, ostré vnímanie bez pochybností, bez skreslení a trasenia, bez krátkozrakosti, meniacej správanie sa na nekompatibilné.

Ako pri kamere a zázname filmu – ak myseľ a telo nie sú zosynchronizované – tak niekedy je napríklad myseľ krátka a telo dlhé, inokedy myseľ dlhá a telo krátke. Vtedy človek zneistie a nie je si istý, či dosiahne rukou na pohár vody; raz siahne priďaleko, inokedy príliš blízko. Ak napríklad strieľa z luku, tak netrafí terč. Ak sa venuje kaligrafii, tak nedokáže vložiť štetec do kalamára, teda nenakreslí nič.

Synchronizácia mysle a tela je spojená s našou synchronizáciou (spojením) so svetom, teda celkovo s našim pôsobením so svetom. Tento proces má dva stupne, ktoré môžeme nazvať „pozerať“ a „vidieť“. Môžeme hovoriť aj o počúvaní a počutí, o dotýkaní a pocítení, ale akosi najprístupnejšie chápeme proces synchronizácie v spojitosti s vizualizáciou. Pozeranie je naša primárna projekcia, a ak nemáme pochybnosti, tak vidíme jasne a ostro. Zvyčajne keď začíname pozerať vidíme otrasene a úzkostlivo, pretože neveríme vlastnej vízii. Niekedy sa nám žiada zavrieť oči, nechceme viac vidieť. To dôležité je však zvyknúť si vidieť správne. Pozerajme na farby: biela, čierna, modrá, žltá, červená, zelená, purpurová… Pozerajme! Je to náš Svet! Nemôžeme nepozerať! Iný svet neexistuje! Tento svet sme zdedili, zdedili sme svoje oči, zdedili sme tento svet farieb. Hľaďme na jeho nádheru, veľkosť, na všetko v ňom.

Otvorte oči a pozerajte. Nežmúrte ale pozerajte, pozerajte, pozerajte ďalej a ďalej.

Až potom môžete začať vidieť, čo je už druhý stupeň. Čím viac pozeráte, tým ste zvedavejší, tým vás to viac upútava. Váš proces pozerania nie je obmedzený, pretože ste skutoční, nemáte čo stratiť, nemusíte proti ničomu bojovať. Môžete pozerať dlho, môžete pozerať ďalej. Môžete začať preciťovať teplo červenej či chlad modrej, intenzitu žltej či prenikajúcu kvalitu zelenej, a to všetko naraz. Oceňujte svet okolo seba. Je to fantastické, nové objavenie sveta. Môžete skúmať celý Vesmír.

Niekedy keď vnímate svet, vnímate ho bez jazyka. Vnímate spontánne, vnímate predjazykovým systémom. Inak povedané, najskôr prichádza priame vnímanie Vesmíru, až potom si začínate vnútorne hovoriť o uvidenom Vesmíre. Teda buď pozeráte a vidíte za jazyk – ako prvý vnem – alebo vidíte svet skrz filter vlastných myšlienok hovorením ku sebe.

Synchronizácia mysle a tela je pozeranie sa a videnie priamo za jazyk. To nie preto, lebo si nevážime jazyk, ale preto, lebo váš vnútorný dialóg sa mení na podvedomé ohováranie. Vytvárate si vlastné špekulácie a ilúzie, meníte ich na vlastné slová prísah, a nakoniec začínate rozhovor medzi vami a sebou – ale to všetko vo vlastnej mysli.

Synchronizácia mysle a tela je tiež spojená s vývojom nebojácnosti. Pod nebojácnosťou nemáme na mysli napríklad to, že skočíte do priepasti či položíte prst na horúcu platňu. Nebojácnosť v našom ponímaní znamená, že ste pripravení reagovať adekvátne na svet javov vôkol vás. Jednoducho byť adekvátnym je absolútna priamosť vo vzťahu k prejavenému svetu čo sa týka zmyslových vnemov, mysle a zmyslu vízie.

Synchronizácia znamená počiatok uvedomovania si, že máme plné právo byť v tomto Vesmíre, byť takými, ako sme. Vidíme, že sme zabezpečení prvobytnou, prirodzenou pohostinnosťou tohto sveta. Nemusíme sa nikomu a ničomu ospravedlňovať za to, že sme sa narodili na našej vlastnej Midgard-Zemi.

Tento objav je prvý záblesk Vychádzajúceho Slnka RA. Synchronizácia mysle a tela prináša Východ Veľkého Slnka RA. A kde ja Slnko RA, tam končí akýkoľvek Matrix. Od Sveta ŽIVÉHO Svetla sa už nezadržateľne oddeľuje Svet Mŕtvych, Svet Bohov (t.j. aj Bohýň), Svet Pekla, Svet Inferna. Obyvatelia týchto Svetov si môžu zabezpečiť pokračujúcu prítomnosť vo Svete Svetla jedine tak, že im budú naivkovia naďalej poskytovať vlastnú Životnú Energiu. A preto si teraz každý – kto má synchronizovanú myseľ – na vlastnú zodpovednosť vyberá, v ktorom Svete ostane. Na dvoch stoličkách sa sedieť nedá.

25.08.2024

NAŠI PARTNERI: