Žijeme v období, keď všetky možné aj nemožné „hriechy“ hádžu na Rusko. Ak sa odpojíme od emocionálneho podkladu informácií zistíme, že majú na to naozaj dôvod. Príčina všetkého je v tom, ako sa Rusku darí dosahovať výsledky aj napriek všetkým možným prekážkam, ktoré mu celý Západný svet kolektívne hádže pod nohy. Veď už len prekazenie demontáže Sýrie vzbudilo v USA obrovský hnev. Viac ako desať rokov starostlivo pripravovaný projekt CIA zlyhal. Ale ak už musia siahať až k bezprecedentnému vyradzovaniu celej krajiny z účasti na Olympijských hrách, sabotáži majstrovstiev sveta vo futbale a podobným podlostiam znamená to, že sú naozaj zúriví vo svojej bezmocnosti. Je to nepochybným indikátorom toho, že Rusko je nielenže na správnej ceste, ale že má aj všetky predpoklady prekonávať na nej všetky prekážky.
Či sa to našej B/A kolóne páči alebo nie, situáciu v Sýrii zvrátilo Rusko a jeho armáda, nie Západná koalícia, ktorá roky poskytovala ISISu akurát tak leteckú podporu proti vládnym jednotkám. Už aj samotní Američania zistili, že to s ich „neporaziteľnými zbraňami“ nie je také ružové, ako hlásajú reklamné slogany – svedčí o tom aj prípad Patriot, o ktorom sme už písali. Nejde však o ojedinelý prípad, vojna v Sýrii odhalila aj iné stránky americkej propagandy. Prizrime sa napríklad tomu, prečo sa americké ministerstvo obrany toľko sťažuje na „neprofesionalitu“ ruských pilotov (nielen) v Sýrii.
Dňa 9. decembra 2017 reagovalo na jedno z takýchto obvinení Ministerstvo obrany Ruskej Federácie. Ministerstvo obrany USA sa (znovu) posťažovalo, že ruské vojenské lietadlá si dovoľujú blízko sa približovať k americkým lietadlám v Sýrii tým, že vstupujú do vzdušného priestoru na východ od rieky Eufrat.
Oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany RF generálmajor Igor Konašenkov odreagoval radou pre USA, aby sa radšej sústredili na likvidáciu teroristov ISIS v Iraku a neprovokovali incidenty vo vzduchu.
Podľa slov Konašenkova k nebezpečným priblíženiam ruských a amerických lietadiel v priestore doliny Eufrat v Sýrii dochádza najčastejšie v súvislosti s americkými pokusmi vytvárať prekážky likvidácie teroristov z ISIS, na čo existuje dostatok konkrétnych príkladov. Rovnako tomu bolo aj 23. novembra 2017, keď nad západným brehom rieky Eufrat americký stíhač F-22 bránil ruským SU-25 v likvidácii oporného bodu ISIL v okolí mesta Mejadin. „Lietadlo F-22 vystreľovalo tepelné pasce a vypúšťalo brzdové štítky, pričom neustále manévrovalo imitujúc vzdušný boj“. Stiahlo sa až vtedy, keď sa vedľa neho neočakávane objavila bojová stíhačka SU-35.
Dnes je už známym faktom, že americké stíhačky piatej generácie F-22 Raptor nie sú technicky schopné identifikovať a sledovať pohyby ruských SU-30SM a SU-35 vo vzdušnom priestore Sýrie.
Jeden z veliteľov letky vzdušných síl USA (jeho meno sa neuvádza) – ktorá je umiestnená na leteckej základni Al-Dhafra v Spojených Arabských Emirátoch – uviedol, že pre amerických pilotov počas bojových operácií je objavovanie sa ruských stíhačiek vedľa nich vo vzdušnom priestore Sýrie vždy neočakávaným prekvapením. Vysvetlil, že k tomu dochádza preto, lebo F-22 nemá potrebné senzory, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu lietadla v noci. Túto informáciu priniesol Aviation Week.
Piloti Raptorov sa však stretávajú aj s ďalšími problémami. F-22 nemá možnosť prenosu údajov cez taktický systém Link 16, a tak piloti musia v rádiu hovoriť „to, čo vidia“. Ďalší problém väzí v tom, že nemajú v prilbách systém sledovania cieľov. Piloti taktiež priznávajú, že lety vo vzdušnom priestore Sýrie si vyžadujú oveľa operatívnejšie prijímanie rozhodnutí, než ako je zvykom vo Vzdušných silách USA.
Okrem ďalších problémov operácia v Sýrii ukázala, že drahé stealth pokrytie stíhačky F-22 spaľuje slnečná žiara a aj schádza od piesku.
Jedným z veľkých hitov na internete – za pár dní viac ako milión prezretí – sa rýchlo stalo krátke video na ktorom vidno, ako dopravné lietadlo Il-76 zhadzuje náklad pre pozemné jednotky v Sýrii. Po zhodení nákladu sa v otvore dopravníka ukáže za ním letiace SU-30SM, ktoré dopravné lietadlo sprevádzalo. Z praktického pohľadu sú súvislosti veľmi jednoduché. Dopravné lietadlo muselo pri zhadzovaní nákladu klesnúť do nebezpečnej výšky, čo ho urobilo ľahkým cieľom zo zeme. Preto ho sprevádzalo SU-30SM, ktoré zabezpečovalo jeho ochranu dovtedy, kým po zhodení nákladu nevystúpilo opäť do bezpečnej výšky.
Pointa je však v niečom úplne inom. Len naozajstný majster pilot – doslovne LETECKÉ ESO – si môže takto dovoliť manévrovať pri lete. Rovnako nie hocijaké lietadlo niečo také dokáže. Priestor tesne za letiacim dopravným lietadlom je totiž jedným veľkým vzdušným vírom, v ktorom sa už principiálne nedá bezpečne lietať. Ale tu vidíme, že nielen sa dá, ale ešte aj ako bravúrne. Nie náhodou sa tam objavujú komentáre cudzincov v štýle: „nechcel by som bojovať s takýmito esami“. Kto je v téme vie, že takéto niečo často ukazujú americké filmy – ale okrem Hollywoodu si na niečo také americkí piloti ani vo sne netrúfnu.
Pozrite si túto profesionálnu leteckú lahôdku aj vy:
A teraz sa vráťme k veľkému obrazu. Mali by sme vedieť, do čoho nás NATO – v súvislosti s pripravovaným útokom na Rusko – ťahá a aké to môže mať pre nás dôsledky. Teda mrknime sa na technické súvislosti útoku na Rusko. Toto totiž v posledných rokoch vo vojenskej oblasti nijako nespalo – veriť Anglosasom dnes môžu už iba veľké naivky.
Netreba nám ísť do veľkých detailov, informácia, ktorá nás zajíma bola totiž zverejnená v ruskej štátnej televízii. Ministri obrany RF – na rozdiel on nás – nerozkrádajú a nepredávajú zbrane a vojenský materiál. Potom sa môžeme „diviť“ ako sa napríklad karabíny Vzor 58 zo slovenských NZ „ocitli“ pri realizácii smutne známeho teroristického útoku v Paríži…
Teda pozrime si niekoľko obrázkov. Takto vyzerala situácia s ruskou protivzdušnou ochranou v roku 2013:
Ľahko vidno, že zo strany Severného ľadového oceánu mohlo priletieť čokoľvek…
Stav PVO v roku 2015:
A stav r. 2017 – kompletizácia perimetra:
Medzi hlavné – ale nie jediné – komponenty tohto systému patria systémy PANCIR-S1 a S400-TRIUMF:
A v nemalej miere aj MIG-31BM:
Takto vyzerala situácia s pobrežnými obrannými komplexami v roku 2013:
Vývoj situácie v r. 2015:
A konečný stav k roku 2017:
Pre lepšie vysvetlenie doplňme, že PVO zabezpečuje obranu pred leteckými útokmi a inými nízko letiacimi cieľmi, pobrežná obrana je zameraná na obranu pred námornými útokmi.
Pobrežnú obranu zabezpečujú najmä systémy BASTION a BAL:
Používajú rakety JACHONT (BASTION) a CH-35 (BAL):
Ako posledný komponent si pozrime vývoj systémov včasného varovania pred raketovým útokom. Najskôr rok 2013:
Vývoj sektorov včasného varovania v r. 2015:
A nakoniec kompletný stav k r. 2017:
Medzi komponenty tohto systému patria napríklad rádiolokačné stanice triedy VORONEŽ:
Teda tak. NATO čoraz viac a viac tlačí Európu do konfrontácie s Medveďom, ale Medveď je zároveň jediný, ktorý je na to naozaj pripravený. Veď poznáme ono védické: CHCEŠ MIER, CHYSTAJ SA NA VOJNU. A my predávame zbrane a zapredávame sa Anglosasom. Nič však nie je zadarmo.
Od roku 1993 u nás nie je povinná vojenská služba. Ak sa pozrieme na dnešných chlapcov ťažko sa rozhodnúť, či sa smiať alebo plakať. Obliekajú sa do teplákov či nohavíc z látky vzorovanej ako maskáče. Ak nosia tepláky, tak ich majú spustené nízko a s veľkou „rezervou“ – očividne, aby mali kde „naložiť“, keď pôjde do tuhého. Ak majú nohavice, tak s veľmi nízkym pásom. Nuž tak – móda im určila, čo majú nosiť. K tomu len jednu poznámku. Oblečenie pre mužov vyrobené v Číne má naložený program, podľa ktorého by naši muži nemali mať deti a – ak je pre dievčatá – aby sa im viac páčili Aziati. Antropológovia poznajú index, podľa ktorého sa dá zistiť, akú kostru našli. V krížovej oblasti panvovej kosti je bod, podľa ktorého sa dá presne učiť o akú rasu ide. U bielych ľudí je pomer od vrcholu hlavy po tento bod a od tohto bodu k zemi približne 1:1. Negroidná rasa má dlhšie nohy a kratší trup, mongoloidná zase kratšie nohy a dlhší trup. Teda tak – dlhý pás a krátke nohy je typická „konštrukcia“ Číňana. A aký že to strih majú dnešné módne veci pre mužov..? Je to jasne viditeľný externý komponent Matrixu.
Ale nemusíme ísť do veľkých „hĺbok“ pozorovania oblečenia. Už to čo nám ponúkajú dnešné supermarkety je dostatočná ukážka toho, kam sme sa dostali. Jeden príklad za všetky. Nie tak dávno sme sa dozvedeli, že v Holandsku vznikol problém s vajíčkami – preto sa aj naše vajíčka vyvážali k nim. A čo možno kúpiť u nás? Pozrite sa na vajíčka, ktoré ponúkal LIDL minulý týždeň:
Teda tak, holandské vajíčka boli škodlivé iba v Holandsku, u nás sú očividne v poriadku a popri nich aj francúzske.
Načo sa zaoberať „globálnym“ pohľadom, ak kupujeme to, čo nám podhadzujú? Máme ešte nejakú česť a ochotu podporovať domácich výrobcov? Či všetko jedno akonáhle príde na cenu? A to ani nehovoríme, že znova sa objavujú aj poľské vajcia.
Národ bez vzťahu k vlastným hodnotám už nie je národ, iba GMO obývajúce územie, ktoré je poliate krvou a potom ich Predkov. Vyberáme si sami… likvidáciu horúcou vojnou alebo lacnou stravou? To druhé ich vyjde lacnejšie.
13.12.2017
