Na internete sme našli jeden veľmi poučný článok. Hovorí o skutočnej podstate politiky. Ale začnime poporiadku. Každá dlhá cesta sa začína prvým krokom, ale až veľmi často stretávame takých, ktorí nám radia rôzne „skratky“, ktoré však poznajú iba oni. Ak by sme tento jav preklopili do politiky, tak môžeme povedať, že každá politická strana nám pred voľbami sľubuje všakovaké výhody, ktoré sa však „naplnia“ iba vtedy, ak budeme voliť práve ich. Ale aby sme nechodili ďaleko, stačí sa poohliadnuť za poslednými voľbami. Zúčastnili sa ich „štandardné“ strany, ale aj také, ktoré neboli v predchádzajúcom parlamente. Okrem tých, ktorí poznajú správny smer sa veľmi aktívne ohlasovali členovia (akéhosi) národa. Nakoniec mohol každý vidieť – pokiaľ má oči na pozeranie – ako to dopadlo. Bez ohľadu na predvolebné pesničky je všetko po starom:
Takže voliči volili tých, ktorí sa hlásia k národu – len akosi stále nepochopili k akému. Národ nie je iba to, čo je okolo nás, je to aj to, čo sa neraz deklaruje ako niečo vyvolené. Ale keďže niet vyvoleného medzi rovnými, tak jednoznačne vyplýva, že vyvolení nepatria k tomu národu, ktorý tu žije – presnejšie poslednú dobu živorí – už tisícročia. Prečo vlastne voliči volia tých, ktorí ich nakoniec aj tak iba ožobračujú? Či sa im to páči alebo nie, práve svojou účasťou vo voľbách a ODOVZDANÍM SVOJHO HLASU odsúhlasili svoje vlastné ožobračovanie.
Na druhej strane sa v posledných voľbách dostal do parlamentu kompozit, ktorý – napriek prognózam – sa snaží konať v prospech domorodého národa. Môžeme odcitovať Budhu:
Každá bytosť je dedičom svojich činov. A práve činy rozdeľujú ľudí.
Ak k tomu pridáme aj evanjeliovú deklaráciu o tom, že dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom zase dobré – môžeme sa začať orientovať. Nuž tak, aj naši Predkovia hovorievali, že „Nie je všetko zlato čo sa blyští“.
Ostaňme teda pri stromoch. Mali sme ich v našej krajine kedysi dosť veľa, ale každý deň nám z nich odbúda obrovská časť. Stromy okrem iného vyrábajú aj kyslík na dýchanie – 1 hektár lesa vyrobí kyslík pre 25 ľudí na celý rok. Okolo nás sú krajiny, ktoré si vlastné stromy šetria a preto ich vlády dotujú dovozcov – teda tých, ktorí drancujú lesy u nás. Odsúhlasovaním tohto postupu – t.j. volením tých strán, ktoré sú za takýto postup – dávame Prírode či priamo Stvoriteľovi vedieť, že kyslík nepotrebujeme. Keďže bez neho sa nedá zdravo žiť znamená to, že odsúhlasujeme svoju vlastnú likvidáciu a nekontrolované obžerstvo tých, ktorí to robia. Oni lesy zničia u nás a sami budú chodiť na dovolenky do krajín, ktoré od nás lesy nakupujú a svoje si nechávajú. Tam bude dosť kyslíka na zdravý život ľudského organizmu. Ukazuje sa, že drancovanie lesov cirkvami nie je jediný spôsob ich efektívnej likvidácie…
Môžeme smelo povedať, že štandardní politici sú OTVORENE A NESKRÝVANE PROTI ZACHOVANIU SLOVENSKÝCH LESOV. Tu stačí použiť materiály z horeuvedeného článku:
„Rakúšania ťažiaci drevo v národnom parku Malá Fatra. Slovenské firmy s prepojením na vládne politické strany rabujúce lesy, milióny kubíkov dreva končí mimo Slovenska (Žiga Smer-SD a jeho firma Taper exportovala v roku 2015 450-tisíc kubíkov dreva). Rakúsko či Poľsko dotujú dovozcov dreva do svojich krajín a tak si chránia svoje lesy. Slovenský spracovateľ dreva nemôže konkurovať zahraničným, ktorých dotuje štát.
Namiesto toho, aby štát lesy chránil, sme svedkami devastácie lesov a špekulácií s drevom. Výsledkom je, že Slovensko namiesto efektívneho spracovania vyťaženého dreva vyváža surovinu a namiesto toho, aby sa drevospracujúcemu priemyslu darilo, skrachovali alebo výrazne obmedzili výrobu kedysi významné drevospracujúce podniky ako Smrečina Banská Bystrica, Preglejka Žarnovica, Bučina Zvolen a celý rad ďalších.
Ľudová Strana Naše Slovensko predložila návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
Znenie: Drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon.“
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky“.
Predtým ako sa pozrieme na výsledky hlasovania si ukážme, čo znamenajú znaky použité vo výsledných tabuľkách:
Nuž, čo na to povedať? Tí, ktorí poznajú správny smer k drancovaniu slovenských lesov predsa nebudú hlasovať proti vlastným záujmom. Očividne týmto smerom spolupracujú aj členovia národa – nevieme síce ktorého, ale domorodého nie. Domorodci by radi dýchali čistý vzduch.
K „národu“ si možno povedať niekoľko slov. Presnejšie k tomu, akým smerom ide „národ“, ktorý pred voľbami deklaroval, že nebude len tak slúžiť nejakému smerovaniu.
Dôležité si je uvedomiť, čo robí ľud našej krajiny ak ide smerom pod ruku akémusi národu. Žijeme v iných časoch ako predtým. Teraz začína platiť to, čo dlho neplatilo – začínajú sa vytvárať podmienky na „vyrovnávanie účtov“. Máme tým ma mysli globálnu úroveň. Tento fenomén naši Predkovia kedysi dávno označili príslovím „AKO SA DO HORY VOLÁ, TAK SA Z HORY OZÝVA“. Za silnej a prevládajúcej energie Noci Svaroga a všetko zahaľujúcemu živlu Nevedomosti bola funkčnosť takýchto energií značne oslabená – ale nikto ich nezrušil. Kozmos je živá bytosť, každý z nás je ako keby maličkou bunkou v jeho organizme. V zdravom organizme existuje imunitný systém, ktorý likviduje všetko, čo narúša celkovú rovnováhu. Hlavným pravidlom existencie vo Svetlom Svete je princíp slobody výberu. Za zlý výber – aj keď v nevedomosti – príde ekvivalentná „odmena“. A tu si môžeme princíp priblížiť na susednej Ukrajine.
Málokto vie, čo bolo skutočným dôvodom – nie príčinou – stavu, ktorý spôsobil krvavú vojnu na Donbase. Možno to znie smutne, ale chybu urobili už na začiatku samotní obyvatelia Donbasu. Presnejšie, nejde ani tak o chybu ako o chytráckosť. Pôvodne mali ísť oba územia – Krym aj Donbas – cestou vyhlásenia referenda naraz a v nich sa očakávala účasť väčšiny obyvateľov. Zatiaľ čo Krymčania jednali rýchlo a referendum prebehlo, Donbas sa rozhodol – chytrácky – čakať, ako to na Kryme dopadne. Ak zle, tak „oni sú mimo“, ak dobre, tak oni urobia hneď ďalšie. NEVYŠLO. Krym vyhral a keď chceli na Donbase zopakovať ten istý scenár – dopadla na nich pomsta aj za Krym. A pritom stačilo vyhlásiť referendum spolu s Krymom. Netreba hovoriť ani o tom, že baníci dolovali uhlie aj vtedy, keď už na Donbas prišla vojna. Chceli ukázať Kyjevu, že ich sa vojna „netýka“. Do boja vstúpili až vtedy, keď začali zabíjať aj ich.
Teraz ide o to, či v našej krajine budú lesy alebo nie. Slovenov sa táto otázka „netýka“ – veď zatiaľ majú čo jesť, piť a dýchať. Nečudo, veď ako vieme, „SLOVEN“ je slovo z anglického egregoru a znamená „prostitútka“. Význam sa prenáša aj na ľudí, ktorí namiesto práce vlastnými rukami radšej uprednostňujú chytráctvo. Radšej chytráctvo ako práca vlastnými rukami. Ide teda o lajdáctvo – ale hlavne smerom k vlastnému Duchovnému vývoju. PLATIŤ VŠAK BUDÚ VŠETCI. Nevedno ešte ako a kedy, ale „sekera je už priložená na korene stromu“. Ostáva len dúfať, že u nás nebude aktivovaný donbaský scenár… ale naozaj iba dúfať.
Záverom ešte niekoľko slov k národu v parlamente a vláde. Očividne sa aj oni riadia výrokom cisára Vespaziána: „Peniaze nesmrdia“. Okrem tých, ktorí sedia na oficiálnych miestach existuje – ako vo všetkých stranách – aj skupina nenápadných „robotníkov“, ktorí robia pre tých hore všakovaké kšefty ale tak, aby navonok vyzeralo všetko „čisté“. Priblížme si jeden takýto názorný príklad – ale nepovažujme ho za jediný.
Povedzme v Prešove žije osoba „Pété“. Vysvetlenie tejto skratky môžete nájsť napríklad aj vo filme U POKLADNY STÁL s Vlastom Burianom. Môže napríklad vlastniť aj jedny z prešovských novín. Kedysi člen a stále blízky národu pomáha národu. Tento národ po obsadení poslaneckých kresiel o. i. zistil, že na Východe už dávnejšie vymysleli kádeháci všakovaké aktivity. Prídete povedzme na malú dedinku na severovýchode Slovenska a nájdete tam desať detí, ktoré navštevujú základnú školu. Nuž – chcete predsa pomôcť národu – vytvoríte im povedzme futbalový krúžok a budete brať naň štátne financie. Detičky aj môžu hrať futbal. Potom však možno vziať ďalších desať (tých istých) detičiek a vytvoriť napríklad horolezecký krúžok, ktorý bude znovu dotovaný zo štátnych peňazí. Neskôr trebárs aj krúžok kozmonautov, kvantových genetikov či námorníkov na ponorkách – a všetky bude štedro financovať štátny rozpočet. Detičiek bude – samozrejme – len desať, ale na malej dedinke bude fungovať trebárs aj 100 členov rôznych krúžkov – a peniažky zo štátneho rozpočtu sa budú k ním pravidelne gúľať… presnejšie gúľať, určite však nie až k nim.
Po tom, ako tí, čo poznajú správny smer zistili, čo ich (niekdajší) kolegovia kádeháci vymysleli… urobili hádajte čo. Ak si myslíte, že to zatrhli a nastavili správny smer mýlite sa – začali organizovať ďalšie krúžky ale v iných dedinkách a najmä so správnym smerovaním. A národ sa k nim jednoducho teraz pridal. A vieme si vôbec predstaviť, čo všetko dokážu vymyslieť?
Nášmu Pété to napríklad nestačí, preto sa venuje aj iným aktivitám. Napríklad v minulom roku nás oslovil s tým, že je veľký Slovan a že by rád šíril naše knihy. Zobral, predal a… všetko si nechal. Nuž tak, národ je národ… oplatí sa preň urobiť všetko. Zatiaľ nášho Pété necháme, ale akonáhle sa bude znova zvolebnievať a začnete sa znova pýtať „koho voliť?“ tak vám tento názorný príklad rozhodne pripomenieme aj s viacerými detailmi. To len aby sme nežili v (národných) ilúziách.
Čo teda z toho všetkého vyplýva? Máme tu typ národných pétépákov, ktorých slovanstvo sa prejavuje tým, že sú kedykoľvek ochotní sa do nemoty ožrať s vlkmi, ktorí chodia v noci. Nevadí im drancovanie našich lesov, hlavne že z toho niečo „kvapne“.
Potom tu máme takých, ktorých síce žiadna „zavedená“ strana nechce, ale ktorým leží na srdci budúcnosť našej krajiny a neváhajú vykonať niečo pre naše lesy. Svoj vzťah k Slovanom neprejavujú bohapustou pijatikou, ale napríklad tým, že prídu na koncert Nikolaja Jemelina. Rozdiel je určite každému jasný.
Ostáva iba všetko toto mať na pamäti KEĎ PÔJDETE K ĎALŠÍM VOĽBÁM. Tie doterajšie boli totiž bez skutočnej voľby.
14.10.2016
