Pokiaľ sa vám zdá, že názov má evokovať dielo V. I. Lenina, tak nie ste ďaleko. Nie je to síce celkom presné, ale nám ide o snahu poukázať na to, ako sa v skutočnosti snažíme dostať von z tohto bordelu, do ktorého nás demokracia vmanévrovala. Pod „my“ máme na mysli oba národy Československa. Akoby sa nám v tejto žumpe naozaj zapáčilo…
Hoci nespokojnosť so súčasnou situáciou je očividná, už približne rok prešľapujú tí, ktorí pôvodne deklarovali, že čosi chcú zmeniť, na tom istom mieste. Presnejšie, ak aj urobia nejaký krok, tak hneď sa aj vrátia naspäť.
Čo máme presne na mysli?
Sú takí, ktorí by chceli hneď návrat Dŕžavy, ale stavajú nanajvýš ak vzdušné zámky. Iní by zase chceli obnovenie Veľkej Moravy, ďalší si zase myslia, že najlepšie riešenie je monarchia.
Množstvo ľudí vyjadruje svoje názory, ale akosi zabúdajú, že „názorovanie“ je síce príjemná vec, ale má jednu veľkú chybu – nič sa ním nezmení, nikam vás nedostane. Budúcnosť totiž tvoria nie názory, ale vždy a výlučne činy.
Jedna z uvažovaných možností je návrat Československa.
Všetky také skupiny musíme upozorniť na jednu dôležitú vec. Akonáhle sa pustíte smerom, ktorý nie je po vôli vládnucim papalášom, tak určite medzi vás infiltrujú niekoho, kto sa postará o to, aby sme sa ďaleko nedostali, presnejšie ak aj niečo, tak aby ste sa točili v bludnom kruhu.
Ak sa jedná o skupinu, ktorá je nejakým spôsobom napojená na ideológiu – vo význame súhrnu hodnôt – ktorú zastávame aj my, tak zorientovať sa môžete o niečo rýchlejšie. Prizrite sa – ak vám ide o pokrok – čo vám servírujú tí, ktorí boli pri zostavovaní vašej skupiny najaktívnejší. Spravidla nič sami neurobia, len vás všetkých do niečoho zatiahnu. Namiesto konkrétnych vecí často riešite bezvýznamné otázky, prípadne ste vedení k diskusii názorov, ale bez jasne stanoveného programu a overovania dosiahnutých výsledkov. Vaša pozornosť je najčastejšie orientovaná na nepodstatné, sekundárne veci.
Takýto vodcovia často aktívne zostavujú aj texty pre spoločné meditácie, akurát že veľmi starostlivo eliminujú z textov akékoľvek preklínanie. A tak vás nebadane vedú tam, kde chcú oni – teda krok vpred, krok vzad. Alebo aj horšie.
Žijeme v materiálnom Svete (v Javi) a tá má svoje pravidlá. To najhlavnejšie pravidlo je, že všetko, čo sa odohrá v materiálnom Svete, sa muselo už predtým odohrať vo Svete príčin – v Jemnohmotnom Svete. V každom Svete a vždy existujú pravidlá, podľa ktorých sú udalosti riadené. Tu je vhodné pozrieť na dianie zo zorného uhla Védizmu – ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Teda aplikujme toto pravidlo na nami sledovanú problematiku.
Ak v materiálnom svete vstúpime do nejakej miestnosti – povedzme väzenskej cely – tak cesta von je vždy iba cez tie isté dvere, cez ktoré sme do cely vstúpili. Zo sociálne spravodlivého systému – socialistického Československa – sme vstúpili do dvoch väzenských ciel: Slovenskej aj Českej republiky, teda komerčných organizácií s ručením… v podstate žiadnym. Teda okrem vydierania raz jednou, raz druhou záujmovou skupinou a postupného ožobračovania národa.
Kto si dokáže predstaviť dobre zaistenú väzenskú celu, tomu isto netreba vysvetľovať, že na oknách – ktoré prepúšťajú iba málo svetla – sú pevné mreže a iné dvere ako na jedinom vchode neexistujú. Veď preto to aj je väzenská cela.
Čo týmto chceme povedať (resp. čo už dávno opakujeme)? Východ z tejto situácie je presne tade, kadiaľ sme aj vošli cez vchod, teda odkiaľ sme sa do cely dostali. Teda kratšie: východ je tam kde vchod.
Väzeň si síce môže maľovať kadejaké dvere na stenách cely (Veľkú Moravu, Dŕžavu ako takú, monarchiu… čo len chce), ale nebude to nič viac – iba nakreslené čiary na betónovej stene cely. Inak to proste nejde.
Ak sme sa do našich ciel dostali zo svetlej haly menom Československo, tak jediný bezpečný krok k lepšiemu zajtrajšku je v prvom rade krok návratu doň.
Bezpečný preto, lebo takto je zostavené medzinárodné právo, ktoré je v takomto prípade na našej strane. Všetky ostatné prípady narušujú daný rád vecí, a teda povedú k silovej reakcii nie iba tých teroristov, ktorí nás držia pod krkom v našej krajine, ale aj zahraničných. Prečo? Pretože budú mať za sebou medzinárodné právo, zákony, ktoré sme – síce cez nami zvolených zástupcov – ale predsa schváli aj my sami. Takto sme totiž uzavreli s nimi zmluvu. A my už dobre vieme, že Kon zmluvy prioritne rešpektuje, násilie na nás v takom prípade NETRESTÁ.
Držiteľ občianskeho preukazu Československa je automaticky aj Živým Človekom. Netreba nič viac riešiť.
A čo sme urobili – napriek tomu, že tieto veci sú nám známe – pre návrat do Československa? Odpoveď poznáte aj sami. Vari je dnes lepšie sedieť za počítačom, čítať, čo kto napísal proti Matelkovi, ale inak nič – okrem všakovakého tadescovania s nulovým skutočným vektorom pohybu – nerobiť?
Rozhodnutie a zodpovednosť je na každom samostatne a neodvolateľne.
Dnes sa pozrieme na jeden právny aspekt, ktorý môžeme priamo použiť pre náš návrat do Československa. Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá: Organizácia spojených národov. Pozrime sa na túto problematiku cez základný dokument OSN – Chartu OSN:
Charta bola ratifikovaná parlamentmi zakladajúcich členov – medzi ktorými trvalo figuruje aj Československo – 26.06.1945:
Za Československo Chartu OSN podpísal Jan Masaryk:
Teda hneď natrvalo zdôrazňujeme tento podstatný fakt: Československo patrí medzi zakladajúcich členov OSN, Charta OSN je dodnes tá istá, Československo NIKTO odtiaľ NEVYMAZAL! NIKTO nemá právo vyškrtnúť Československo spomedzi signatárov Charty a zároveň Členov OSN!
Chartu OSN – stále platnú – si môžete stiahnuť z oficiálnej stránky OSN.
Pre zaujímavosť upozorňujeme na jeden dôležitý detail: medzi zakladajúcimi členmi – ktorí podpísali Chartu OSN – patria aj Ukrajina a Bielorusko. Teda Bielorusko je – hoci si po rozpade ZSSR upravilo názov – zakladajúcim, samostatných členom OSN od samého počiatku. Na tento fakt upozorňujeme preto, lebo v tomto období prezidentka SR (ani nie s.r.o.) dala nasvietiť prezidentský palác farbami OSN. Teda sviatok OSN oslavuje, ale ako potom to dať dokopy s faktom, že osoba, ktorá vedie násilné, protištátne akcie v Bielorusku – ktoré majú za cieľ zvrhnúť existujúce zriadenie v Bielorusku – bola pred nedávnom u nás na čestnej návšteve pečená-varená, pričom sa s ňou stretla ako ona, tak aj premiér?
Upozorňujeme, že išlo o osobu, ktorej aktivity sú nepriateľsky namierené proti krajine, ktorá je signatárom Charty OSN… a SR nepatrí medzi zakladajúcich členov OSN. Ak by – ako sa nám snažia nakukať – nahradilo spolu s ČR (radi sa nazývajú ako „nástupnícke krajiny) Československo, tak prečo Československo nevymazali a nezamenili ho rovno oboma súkromnými firmami?
Ak sa pozrime na Kapitolu 1., Článok 2, môžeme sa dozvedieť zaujímavé veci:
Bod 1.: Organizácia je založená na princípe suverénnej rovnosti všetkých jej Členov;
Bod 4.: Všetci Členovia sa vo svojich vzťahoch zdržia hrozieb použitia sily proti teritoriálnej integrite alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu, či čohokoľvek nezlučiteľného s Účelmi OSN;
Bod 5.: Všetci Členovia poskytnú OSN všemožnú podporu v akejkoľvek akcii, ktorú bude organizovať v súlade s touto Chartou a zdržia sa podpory akéhokoľvek štátu, proti ktorému OSN vykonáva preventívnu, alebo silovú akciu.
Tieto body sme zdôraznili preto, lebo Československo je stále platným Členom OSN, teda na nás platia aj tieto paragrafy. A vari to neznamená, že aj my máme podporu medzinárodného práva?
Na zdôraznenie, Kapitola 2., Článok 3.:
Pôvodní Členovia OSN budú tie štáty, ktoré sa zúčastnili Medzinárodnej Konferencie OSN v San Franciscu, alebo predtým už podpísali Deklaráciu OSN z 1. januára 1942, podpísali Chartu a ratifikovali ju v súlade s Článkom 110.
Ďalej je jednoznačné, že Valné Zhromaždenie tvoria všetci Členovia OSN. Teda aj Československo!
Hlavným súdnym orgánom OSN je Medzinárodný súdny dvor. Občania Československa sa môžu naň obracať. Tí Rusi, ktorí majú už občianske preukazy ZSSR sa obracajú aj na Medzinárodný súdny dvor v Hágu, ako aj na súd v Štrasburgu a ich žaloby sú PRIJÍMANÉ! Upozorňujeme, že sa obracajú so žalobami proti komerčnej organizácii Ruská federácia (s.r.o.?).
Takže stačilo popracovať na návrate ČSSR v zmysle spustenia vydávania občianskych preukazov, a hneď sme sa mohli obracať so žalobami či sťažnosťami na všetky orgány OSN proti tým, ktorí zabrali náš majetok, všakovako ho poprivatizovali, a teraz nás zavreli do jezuitmi dozorovaného koncentračného tábora s nanútenými maskami. A kde nás to tí naši mudráci vedú? Do akejsi fiktívnej dŕžavy, monarchie či Veľkej Moravy?
Národ Slovienov, vezmi konečne rozum do hrsti!
Žaloby občanov ZSSR už smerujú na medzinárodné inštitúcie v konkrétnych bodoch. Napríklad aj SR je tiež komerčná organizácia zaregistrovaná v Obchodnom registri v Londýne. A podľa trestných zákonov pravdepodobne všetkých štátov je pre komerčné subjekty TRESTNÉ zaoberať sa politikou!
Na návrate ZSSR pracujú v Rusku už dlho – čo je známy fakt. Nezabúdajme, že ZSSR je nielen zakladajúcim Členom OSN, ale aj trvalým Členom Bezpečnostnej Rady OSN. Stanovy OSN pripúšťajú aj dobrovoľný vstup nových, ďalších krajín (pôvodný text je z roku 1945), k čomu aj došlo, ale PÔVODNÉ ŠTÁTY VYMAZANÉ NIKDY NEBOLI! A aké „svoje“ územie majú také komerčné štruktúry, akými sú napr. SR, ČR, Ruská federácia a podobné zločinecké organizácie? Ako rešpektujú na medzinárodnej úrovni Putinovho dvojníka už zachytili aj na kamery:
Nezabúdajte, že superputinizmus je populárny iba vďaka aktivite rabína Piakina najmä v Čechách a na Slovensku, v Rusku mu – okrem oligarchov a skorumpovaného štátneho aparátu – nevedia už ani prísť na meno.
Keď už sme sa okrajovo dotkli Putina, tak ešte jeden detail. V posledných dvoch rokoch došlo k likvidácii 3 (slovom troch) Putinových dvojníkov. Treba zdôrazniť že preto, lebo ho PREKLÍNA UŽ CELÝ NÁROD. Preklínanie je najsilnejšia zbraň, akú máme v Astrále k dispozícii. Na otázku, koľko Putinov je ešte aktívnych, dáva Astrál jasnú odpoveď: dvaja (2). Ako dlho potrvá, kým pôjdu aj oni na odpis?
A my, Slováci, sme spokojní s našim vládcom, kráľom slnkom? Najmä ak vieme, že existuje schodná cesta, cesta cez tie isté dvere, ktorými sme do tohto bordelu vošli? Proti pôvodnému signatárovi OSN nemôže vystúpiť – ak nechce porušiť Medzinárodné právo – ani USA, ani Veľká Británia či Francúzsko. Ale proti samozvaným konštrukciám môžu na žiadosť okupantov (vlády SR) zasiahnuť, pretože nespĺňajú požiadavky Medzinárodného práva. A my – Československo – sa o svoje práva ZATIAĽ nehlásime. Takže prestaňme snívať, stavať vzdušné zámky a vykročme k lepšej, ale najmä reálne dosiahnuteľnej budúcnosti. Pritom sa však nezabudnite radšej rozlúčiť s tými, ktorí „nezištne“ blokujú vaše snahy.
Občan Československa je Živý Človek a nespadá pod právomoc podnikateľov organizovaných v komerčnej štruktúre SR. Na jeden z posledných prípadov upozorňuje aj opozícia:
Jezuiti pre nás v poslednej dobe zostavili Matricu „SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ“ – to je pole Hry tejto Matrice. Podmienkou vstupu do nej je zúčastniť sa testovania. Takže každý baran a každá ovca, ktorá sa zúčastní testovania, sa stáva spoluzodpovednou za všetko, čo Matelkova vláda v spolupráci s prezidentkou už na Slovákoch navystrájali. Takto funguje čierna mágia – veď je to predsa dobrovoľné. Reklama v skutočnosti hlása: Uzavrite dohodu a staňte sa zodpovení za to, čo sme povystrájali my. Karma za utláčanie Národa je veľmi ťažká. Budeme radi, ak si ju (za nás) odnesiete vy sami.
A ešte jeden „detailík“. Protištátny prevrat v Československu v roku 1989 organizovala ŠTB, a to za spolupráce s KGB. Že prečo? Nuž, hoci Stalin svojho času očistil ruské orgány od trockistov, po jeho zavraždení sa húfne do aparátu navracali. Hlavným organizátorom pádu ZSSR sa stal trockista Andropov, pôvodne šéf KGB, ktorý dokonca zastával aj post hlavy ZSSR, pričom dal zavraždiť svojho predchodcu. On sám však bol „inside man“ britskej MI6, teda zahraničnej rozviedky. Takže rozpad Východného bloku sa dial pod taktovkou MI6, pričom „technicky“ ho realizovali tajné služby konkrétnych štátov. Hoci navonok sa snažili vytvoriť úplne iný obraz.
Pre zaujímavosť, celý ruský diplomatický zbor dodnes používa diplomatické pasy ZSSR. Možno ste postrehli, že minulého roku nastal problém so vstupom diplomatov Ruskej federácie (komerčnej štruktúry) do budovy OSN v New Yorku. Problém mali tí, ktorí nemali pasy ZSSR…
Prečo to hovoríme? Lebo ešte nemusí byť všetkému koniec. Je známe, že niekoľko desiatok agentov ŠTB si ponechalo občianske preukazy ČSSR, hoci sa „nenápadne“ rozpŕchli po Západnej Európe. Pre naivných musíme zdôrazniť, že tajné služby nerobia neplánované veci. Ak si nezačneme sami vydávať naše občianske preukazy, tak jedného pekného dňa sa títo „občania“ prihlásia a zaujmú tie lukratívne pozície, ktoré im v obnovenej Československej republike pripadnú. Občianske preukazy ČSSR nie sú „zamestnanecké kartičky“ SR, nemajú dobu platnosti. Sú stále platné.
A len občan ČSSR má právo na podiel majetku ČSSR. Aké majú plány? Sú to tí, ktorí nám rozbili náš štát, vďaka ktorým sme tam, kde sme. Bude to dobre, ak svoje plány zrealizujú?
