Prax dvojtvárnosti, t.j. hovorenia jedného a robenia druhého je už taká rozšírená, že mnohí ľudia si ani neuvedomujú, ako často k nej siahajú. Najčastejšie sa prejavuje tak, že sa na niečom s niekým dohodnete, ale ak ste Človek, ktorý nie je uchytený v nejakom z matričných systémov, tak vám v pamäti ostanú tie body vašej dohody, ktoré boli vyslovené a potvrdené priamou rečou aj vašim zmluvným partnerom. Ale ten druhý – môže to byť aj človek, ale uchytený v Matriciach typu „Egoista“, „Spotrebiteľ“ a pod. – do procesu dohadovania s vami vložil svoje „doplnky“ a zvraty, ktoré si zvyčajne človek ani nevšimne. A potom príde čas naplnenia dohody a tu zrazu zistíte, že váš „zmluvný partner“ má úplne iný výklad dohody, ktorú ste s ním v dobrej vôli uzavreli, ale „Svedomie má čisté“(?!). Je to spravidla strašné sklamanie a často problém s veľkým dopadom.
Princíp dvojtvárnosti je však používaný v oveľa väčšej miere, než by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. To, čo sme sa ešte nie tak dávno učili v škole dnes prekrúcajú do nepoznania. Postup takejto manipulácie je veľmi jemne prepracovaný, najskôr zmenia iba veľmi malú časť pôvodného obsahu. Pri kontakte s takouto informáciou sa vám zdá všetko v poriadku, pričom tú „maličkú“ nezhodu pripíšete tomu, že ste to asi v minulosti prehliadli. Potom však príde druhá, tretia, skrátka ďalšia a ďalšia vlna a zrazu máme do činenia s úplne inou informáciou. Táto informácia však medzitým, – lebo to riadia zhora – ovládla energeticko-informačný priestor vôkol nás a bojovať s ňou sa dá asi ako s veternými mlynmi.
Ale pokiaľ ju vy neprijmete vo svojej mysli, tak stále nevyhrala. Ak nastane opak, tak ste sa dobrovoľne dali zbaviť svojej svätej vôle a nahradili ste ju cudzou AUTORITIOU. A to už je porušenie Kωnu. A kto porušil Kωn, na toho má plné právo Temná Jav aj Nav. Takto oni nič neporušujú, lebo to je iba napĺňanie ich úlohy danej im Jediným Stvoriteľom. Čo porušíme, tým nás majú právo trestať. A pretože trest spočíva vždy v odoberaní našej životnej energie v ich prospech, nikdy „nezabudnú“ toto svoje právo využiť.
Každý Človek pôvodne vstúpil do Veľkej (12-rozmernej) Hry s neobmedzenou dĺžkou života, pevným zdravým, vlastným kanálom výstupu do Astrálu, so všetkými sidchami (nadprirodzenými schopnosťami). Kde sa to všetko podelo?
Niekto nás toho všetkého v minulosti zbavil a prevzal to. Ale mohlo sa tak stať jedine vtedy, ak sme s tým súhlasili. Tento súhlas sme mohli dať v minulých životoch, v priestore sna, v priestore medzi snom a Javou. Jednou z dnes najviditeľnejších ukážok je práve prax dvojtvárnosti. Stalo sa tak preto, lebo sme sa dali uviesť do omylu.
Na okraj dodajme, že nám už Astrál oznámil, že prax podvodného uvádzania do omylu formou „jedno poviem a druhé urobím“ bude tvrdo potrestaná. Samozrejme až príde čas. A kedy príde ten čas..? To nám nikto presne nepovie. Nedostaneme inú informáciu ako varovanie. Hoci na varovania sa dá „zvyknúť“, keď príde moment zvratu, bude už na akúkoľvek nápravu neskoro. Veď meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné.
Ukážka mechanizmu dosahovania nášho postupného odsúhlasovania cudzej kontroly nad nami je názorne a výstižne ukázaná v americkom filme „Upgrade“. Najskôr musíme na všetko dať povolenie, až potom externý prvok realizuje pre nás „službu“. Jedného dňa však – na základe nášho dlhodobého odsúhlasovania – príde čas, kedy miera energií nami poskytnutých súhlasov dosiahne kritickú hodnotu a od toho okamihu náš súhlas na čokoľvek už nie je viac potrebný. Spočiatku to bolo príjemné využívanie „služieb“, nakoniec však aj tak dosiahnu to, čo chceli oni – hoci na základe našej nevedomosti. Príznačné je to, že tento stav potreby využívania cudzích služieb bol od počiatku vynútený, hoci využívateľ „služieb“ (obeť) o súvislostiach nemal ani potuchy. Film však poukazuje na to, že existuje aj paralelné riešenie – paralelný svet – v ktorom veci naberajú iný vývoj. Znamená to aj to, že iné riešenie ako podriadenie sa cudzej kontrole vždy existuje. Nevedomosť je spravidla príjemná, nikdy však nie je ospravedlniteľná.
Teda ďalšia informácia – aby bol zachovaný Kωn Stavby Sveta – pre nás. No tí, ktorí podliehajú riadeniu biblickým projektom vyjadreným Izaiášovým citátom „majú oči na pozeranie ale nevidia, majú uši na počúvanie, ale nepočujú“ vo filme neuvidia nič zvláštne. A o tom celá táto Hra je.
Dvojtvárnosť nám podsúvajú už na každom kroku. Málo vyvinuté Duše spravidla nie sú schopné odolať lákadlu sexu – aj keď môže ísť o Človekov. To preto, lebo možno ešte v minulom živote boli králikmi – a tie sa naozaj hromadne množia. Energia sexu je však energiou druhej čakry – a je to ten druh energie, ktorý nás spája s Ríšou zvierat. Hoci sex je nevyhnutnou súčasťou pre prežitie Rodu na Zemi, pre nás, Slωvѣnov, nikdy neznamenal životný cieľ, hoci toto by nám chceli všakovakí tiežslovania-Sloveni nahovoriť.
V prvom rade máme tradíciu dodržiavania Kωnov Rita, čo moderná veda – aj keď bez „reklamy“ – pozná ako jav telegónie, alebo inak „jav prvého samca“. Túto tradíciu máme ale my – Slωvѣni, nemajú ju rabi Sloveni/ Sloväni (Slovѥni). Veď oni sa ani netaja tým, že nie sú Slωvѣni – a v tomto ich treba plne rešpektovať. Každý má právo byť tým, kým sa prehlási. A nezabúdajme, že pôvodná sebaidentifikácia kresťanov v staroslovienčine je „rab Boží“, čo do modernej reči preložili ako sluha/služobník Boží. V staroveku však sluhovia v našom ponímaní neboli – boli iba rabi a slobodní. V podstate to je veľmi dobré označenie – jedni aj druhí žijú v rozmernosti prvých troch čakier.
Ak by to nebolo smutné, bolo by zábavné sledovať, ako sa nám niektorí Slovѥni-vševedkovia snažia nahovoriť, že v našej Kultúre bola prostitúcia váženým stavom. Namiesto faktografie to skôr svedčí o nízkej – presnejšie žiadnej – mravnej úrovni takýchto subjektov. Ale – a to je citát z Biblického projektu – „z plnosti srdca hovoria ústa“. Oni vlastne iba čestne opisujú svoje ideály Slovѥnov, po ktorých sami pachtia.
Ale aby sme neostali na vode bez dôkazov – veď oni radi všetko podkladajú historickými „dôkazmi“ – použime ich históriu a presvedčme sa, čo si v antike mysleli o nás, Hyperborejcoch či proste Severanoch.
Čo by to bolo za promovaného historika, ktorý by nechyroval o takom velikánovi ako je Tacitus. Nuž mrknime do jeho diela „Germánia“, ale ešte predtým zdôrazňujeme, že ani samotný Tacitus nepovažoval „Germánov“ za jeden národ, išlo mu skôr o spoločný názov tých, ktorí žijú na severe Európy, presnejšie severne od Rýna a Dunaja. Teda – odbornou rečou – nejde o etnonym ale skôr o toponym.
„Preto žijú germánske ženy cudne, neskazené slobodou divadiel a dráždením hostín. Tajné dopisovanie si nepoznajú ani muži, ani ženy. V tak početnom národe dochádza k cudzoložstvu len veľmi zriedka. Potrestanie manželskej nevery prichádza okamžite, a je prenechané manželovi: ostrihá jej vlasy, strhne z nej šaty, pred zrakmi všetkých príbuzných ju vyhodí z domu a ženie ju korbáčom cez celú dedinu. Porušenie cudnosti sa totiž neodpúšťa; takej žene už nepomôže k manželovi ani krása, ani mladosť, ani bohatstvo. Tam sa totiž nikto neposmieva nerestiam a nikto nehovorí, že to proste prináša doba – zvádzať a nechať sa zvádzať. Ešte lepšie sú na tom stále v obciach, kde sa vydávajú len panny, a kde má vydatá žena raz a navždy koniec s nádejami a prianiami. Dostanú jediného manžela, tak ako majú jediné telo a jediný život, aby sa ich myšlienky netúlali za jeho smrť, aby sa ich túžby nepúšťali ďalej, aby v manželovi nemilovali manžela, ale manželstvo.
Obmedzovať počet detí, alebo zabiť niektoré z detí neskôr narodených je považované za hanebnosť a u nich viac znamenajú dobré mravy než inde zákony“.
Tacitus, Germánia, kap. 19
„…V mladých sa láska prebúdza pozde, preto ich mužná sila nie je predčasne vyčerpaná. Ani s dievčatami sa neponáhľajú; ich mladosť je rovnaká, podobná je ich dospelosť, a tak vstupujú do manželstva rovnako zdravé a deti vydávajú svedectvo o zdatnosti svojich rodičov…“
Tacitus, Germánia, kap. 20
Vidno, že Tacitus mal spoľahlivý zdroj informácií.
Ale pripojme ešte jeden opis ďalšieho rímskeho historika – Gaia Iulia Solina (3. storočie-400 n.l.):
„…Ešte sa hovorí, že Hyperborejci majú zvyk posielať prvé plody Apolónovi Delfskému, ktoré tam odosielajú s blahopočestnými devami. Ale pretože sa stávalo, že kvôli zákernosti cudzozemcov sa tieto devy naspäť vracali už nie nevinné, tak Hyperborejci začali na svojom vlastnom území vykonávať svätoslužby, ktoré dovtedy boli praktizované v zahraničí…“
Gaius Iulius Solinus, Collectanea rerum memorabilium (geografické dielo)
Vari netreba vysvetľovať, odkiaľ prišla skaza…
Teda ak nám aj promovaní historici hovoria čosi o „úcte k prostitúcii“ v našej Kultúre, tak očividne namiesto antických klasikov sledujú súčasnú pornografiu… ale to je ich vec a ich názor. Zámer je očividný a mravnosť hlboko pod bodom mrazu…
V súvislosti s touto problematikou vám odporúčame vynikajúci ruský film, ktorý veľmi výstižne poukázal na rozdiel medzi moderným športovým sexom a mravnosťou: