Za „vlády“ socializmu nebolo všetko také bezútešné, ako sa nám to snažia dnes narozprávať. Pravdaže, čím ďalej od revolúcie, tým žije menej ľudí, ktorí si pamätajú minulosť a môžu dnes k nej niečo povedať. Členovia najprominentnejších komunistických rodín dnes stoja na čele našej krajiny a tvária sa ako najlepší kapitalistickí kapitalisti. Veď okrem iného slúžia aj Hubbardovej scientológii. O scientológoch sme už síce písali, takže pripomenieme iba jediný fakt. Ten, kto vstupuje medzi nich – a oni nemajú záujem o hocikoho – musí prejsť niečím ako „verejnou spoveďou“. Spočíva v tom, že po podaní ľahkej drogy musí na kameru vyrozprávať všetky svoje slabosti, všetko čo v minulosti napáchal – najmä všetky zvrátenosti, krádeže, vraždy, znásilnenia, drogy – skrátka všetko, vrátane toho, čoho sa najviac bojí, aké má nočné mory a podobne. Potom je záznam uložený do trezoru a „hrdina“ môže byť „expedovaný“ do svojej cieľovej krajiny a pozície. A tam plní úlohu, ktorú po „spovedi“ dostal. Samozrejme, že na takto určenú úlohu mu nebudú chýbať peniaze – ale ak by začal špekulovať, tak záznam sa môže objaviť v médiách. A preto scientológovia mlčia ako hrob – najčastejšie úplne odmietajú akúkoľvek svoju spojitosť so svojou „materskou“ cirkvou. Naivní sú tí, ktorí im dajú takúto otázku a čakajú čestnú odpoveď.
Nie je žiaden div, že takejto cirkvi ani CIA „nemohla odolať“– a dostala ich pod kontrolu. Takže scientológ – a najmä ak už je na vysokej pozícii – je zamestnancom niekoho úplne iného – bez ohľadu na to, prečo ho naivkovia v demokracii volili…
Kto nič v minulosti nenapáchal, ten sa nemá čoho obávať a preto nie je pre scientológov zaujímavý…
Dnes žijeme pod kontrolou cudzincov – máme to napísané hneď na začiatku Ústavy. Veď Cyril a Metod by dnes mali grécke pasy, Ježiš (ten biblický) zase izraelský. Nemôžeme sa teda diviť, že od revolúcie nás riadia pápeženci. Jedni umiernenejší, iní zase radikálnejší (jezuiti a spol.) – ale predsa len cudzinci. Zašli už tak ďaleko, že nám „vyblokovali“ aj literárne diela našich vlastných klasikov. Môžete si kúpiť rôzne výbery tvorby Hviezdoslava, ale báseň PRIBINA v žiadnej nenájdete. Prečo? Nuž, stačí si ju prečítať. Hoci Hviezdoslav vychádzal z kresťanského základu, Slavianstvo mu bolo predsa len bližšie ako cudzie importy. A nám nevadí, že ktosi manipuluje tými žalostnými zbytkami poznania, ktoré nám zanechali naši „povolení“ spisovatelia? Čomu to učia na našich školách deti a kto to vlastne riadi Ministerstvo školstva? Žeby vlastenci?
Pripomíname vám televíznu inscenáciu na motívy románu Jozefa Miloslava Hurbana – GOTTŠALK. Dielo prináša nám dnes už dávno zabudnutý príbeh kniežaťa Gočalka z 12. storočia, ktorý do krajiny priviedol – samozrejme násilne – kresťanstvo a následne, aby sa zapáčil nemeckému kléru si zmenil aj meno na Gottšalk.
Bol vládcom kmeňa Obodricov. Svoj Rod však zradil a prijal nové náboženstvo. Vyhnal svoju ženu aj s malou dcérkou a zobral si za ženu Dánku, čím sa s nimi spojil. Okrem Dánov slúžil aj nemeckému cisárovi tak, že viedol vojny proti ostatným slovanským kmeňom – veď to boli iba pohania… Cudzí, „kultúrnejší“ žoldnieri mohli v jeho vlastnej krajine plieniť a rabovať, čím dostával Slovanov na úroveň „kultúrnejších priateľov“.
Je to dávno zabudnutý príbeh Polabských Slovanov, ktorého dej sa fyzicky odohráva v okolí ostrova Rujana a mesta Arkona. Udalosti sa však vyvinuli tak, že aj časť členov vlastného kmeňa povstala proti zradcovi Gočalkovi a tento nakoniec bol spravodlivo potrestaný.
Okrem toho, že dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí minulosti, román prináša aj niekoľko dôležitých momentov. Šľachta sa napríklad už volá „znať“ – čo je známe aj z Ruska. Aristokracia nie je znať – ale to naši čitatelia už vedia. V inscenácii uvidíme aj moment, kedy na sneme hlavy Rodov pripomínajú kniežaťu, že je tým, kým je vďaka nim – čo je naozaj naša stará tradícia. Ale nemecký biskup ho smeruje k tomu, že ak je vládca, tak nesmie brať ohľad na podriadených a plne využívať svoju moc. Jasný prechod od dŕžavného ponímania k cirkevnému štátu.
Fakt, že šírenie kresťanstva je spojené s vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva je v tomto diele jasne podaný.
V inscenácii uvidíte aj množstvo ďalších zaujímavých informácií, aj keď je očividne spracovaný v duchu poznatkov, ktoré boli v tom čase dostupné. Hlavná myšlienka však nenechá nikoho na pochybách.
Veru takto postupne ničili kresťania našich Predkov. Ak Nemci či Dáni neboli úspešní s mečom, tak diplomaticky poštvávali jeden slovanský meň proti druhému do vojny. Aby sa náhodou pred bojom nedohodli – podľa tradície – iba na boji dvoch zástupcov, ale aby naozaj jeden národ zničil druhý, tak Nemci ochotne poskytovali svojich vojakov do vzájomných bratovražedných vojen. Tí sa už postarali o to, aby k bitke naozaj došlo a počet obetí bol čo najvyšší.
Nečudo, že pre našich pápežencov nie je tento román „príťažlivý“. Či už je to SNS v „národnej“ vláde, alebo priamo predĺžená ruka jezuitov – pravda im nevonia. A ani tento román nenájdete v knižnom vydaní. Prečo..? Prečítajte a pochopíte sami. My sme ho našli iba na jedinom mieste na internete.
A čakať, že niekto znovu sfilmuje tento – pre nás – román klasického autora je ilúziou. Stačí sa prizrieť aké intelektuálne formáty sa dnes natáčajú a podávajú cirkevným a sociálnym zvieratám.
Prichádza však jedna otázka – ak sme nezávislí, prečo nám blokujú informácie o našej minulosti? A to ich ešte volíme?
Podobných príkladov – chvalabohu – nájdeme v Európe viac. Určite vám odporúčame nórsky film POSLEDNÝ KRÁĽ SEVERU, ktorý je rovnako natočený podľa skutočných udalostí.
https://www.youtube.com/watch?v=OyNFAJLi5P8
Uvidíte ako sa šírilo kresťanstvo na Severe. Kresťanskí Dáni pokresťančovali pohanské Nórsko tradičnými prostriedkami kresťanskej lásky: OHŇOM A MEČOM. Nič nového pod slnkom. Dobré ohľadom filmu je to, že v tomto prípade sa ešte Nóri ubránili a nedovolili Dánom zabiť maličkého následníka nórskeho trónu.
Film bol koncom minulého roka vysielaný aj v slovenčine.
A v neposlednej miere je tu ešte jeden film severskej koprodukcie – NORTHMEN.
Dej tohto filmu sa nezaoberá priamo šírením kresťanstva, ale je v ňom vyjadrené dostatočne jasné stanovisko. V určitom čase do deja vstupuje kresťanský mních, ktorý stroskotaným Vikingom poskytne pomoc. Vikingovia mu najskôr neveria, pretože – ako vyhlási jeden z hlavných hrdinov – čo z toho, že kresťanstvo hovorí o mieri, keď ho šíria mečom? A onen mních tiež nebol celkom pápežensky naformátovaný, pretože v minulosti chcel úprimne pomôcť Piktom k „pravej kresťanskej viere“, ale akurát ich jeho naivita vlákala do pasce, ktorú iní kresťanskí „šíritelia lásky“ využili na ich zlikvidovanie.
V ruskej verzii ho na internete nájdete:
Nedajme si vziať našu minulosť – pretože to je naša minulosť. Veď už je jasne vidno, akou zbraňou nás najviac zničili – zasievaním nesváru medzi nami a potom postupnou likvidáciou. Najčastejšie vlastnými rukami.
31.03.2018
