Ak chcete zažiť vo fyzickom tele niečo, čo sa nazýva v bežnom živote „nadprirodzené“ – uzdravenie, vytvorenie si nových príležitostí a pod. – tak musíte dostať od kontrolu koncepciu trvalej prítomnosti, t.j. Tu A Teraz ako trvalú prítomnosť.
Veľa sa dnes hovorí o stave bytia v prítomnosti. Je dosť takých, ktorí si myslia, že chápu podstatu toho o čo ide, ale v skutočnosti to je úplne rozdielne chápanie tejto koncepcie. Vyžaduje si to to, že musíte byť schopní sa dostať za vlastný svet – vrátane fyzického tela, identity a prostredia – ba dokonca za seba samého. To je oblasť, kde sa možnosti menia na realitu.
Ak sa nedostanete až za seba, t.j. za to, o čom vás učili že ste a že ako veci fungujú, tak nie je možné si vytvoriť nový život ani nový osud. Takže vo veľmi reálnom zmysle sa musíte dostať von zo svojich predstáv, transformovať pamäť o sebe ako o identite a dovoliť čomusi väčšiemu ako ste, aby to niečo metafyzické prevládlo.
Musíme sa trochu mrknúť aj na to, ako funguje náš mozog. Okrem „veľkej“ mysle ako Jemnohmotného tela mozgu platí, že každá dimenzia má svoju myseľ. Keď je akékoľvek neurónové tkanivo v mozgu aktivizované, tak vzniká myseľ. Z pohľadu neurológie ako vedy je myseľ mozog v akcii. Teda napríklad jednu špecifickú myseľ potrebujeme keď riadime auto, inú zase keď sa kúpeme a podobne.
Keď riadime auto, tak v skutočnosti zapíname špecifickú sekvenciu, zodpovedajúci proces chovania sa a kombináciu neurónových sietí. Tieto neurónové siete – či inak neurónové hniezda – sú jednoducho strapce neurónov pracujúce spolu ako občina. Presne tak, ako automaticky beží počítačový program či makro. To preto, lebo ste túto špecifickú sekvenciu robili už mnohokrát v minulosti. Teda keď sa vedome rozhodnete spustiť úlohu riadenia vozidla, môžeme povedať, že ste automaticky vybrali a inštruovali tieto neuróny vo vašom mozgu aby sa v ňom zapli a vytvorili zodpovedajúcu úroveň mysle.
Z tohto vyplýva, že váš mozog je produktom minulosti. Bol vyformovaný a vytuningovaný tak, aby sa stal živým záznamom všetkého, čo ste sa skúsenostne naučili až do tohto bodu vášho života. Učenie si môžeme predstaviť ako neustály proces inštalácií nových aktualizácií. Akonáhle venujete pozornosť nejakej vedomosti alebo informácii – ktorá vám dáva zmysel – tak táto interakcia s prostredím zanecháva biologický odtlačok vo vašom mozgu. A keď zažijete niečo nové, vaše zmysly neurologicky zapíšu taký príbeh do vášho mozgu a dokonca viac neurónov sa spojí, aby vytvorilo obohatené spojenia, aktualizujúc váš mozog ešte ďalej.
Skúsenosti nie iba zvýšia obvodovú úroveň vášho mozgu, ale vytvoria aj emócie. Z pohľadu neurologickej vedy považujme emócie za chemické rezíduá z minulých skúseností – teda za chemickú spätnú väzbu. Čím je silnejší emocionálny kvocient z udalostí v minulosti, tým také skúsenosti zanechávajú trvalejší odtlačok vo vašom mozgu. Takto sa formujú dlhodobé spomienky. Takže kým proces učenia vytvára v mozgu nové spojenia, spomienky sú to, keď si tieto spojenia udržiavate. Čím viac opakujete myšlienku, výber, správanie, skúsenosť alebo emóciu, tým viac neurónov sa spolu zapína a spája, a tým viac ostanú v dlhotrvajúcom vzťahu.
Môžeme spoľahlivo vyhlásiť, že jediné miesto, kde existujú spomienky je v skutočnosti vo vašom mozgu a teda aj v tele.
Ak si vpustíte bojazlivú myšlienku, začnete pociťovať strach. Moment pocítenia strachu, táto emócia vás ovplyvní si vpustiť ešte viac myšlienok strachu a tieto myšlienky spustia uvoľňovanie ešte viacej chemikálií v mozgu a v tele, čím pokračuje pociťovanie väčšieho strachu. Ďalšia vec, ktorá nasleduje, je chytenie sa do slučky, v ktorej myšlienky vytvárajú pocity a pocity vytvárajú myslenie. Ak sa myšlienky stanú slovnou zásobou mozgu a pocity slovnou zásobou tela a cyklus ako myslieť a cítiť sa stane stavom bytia, tak celý váš stav bytia je v minulosti.
Keď spúšťate a spájate tie isté obvody vo vašom mozgu znovu a znovu – pretože udržiavate myslenie na tých istých myšlienkach – vypaľujete do mozgu tie isté drážky. Výsledkom je, že váš mozog sa stáva artefaktom vášho minulého myslenia a časom sa stáva jednoduchším automatizovane myslieť tým istým spôsobom. Zároveň, ak opakovane preciťujete tie isté emócie znovu a znovu – už vieme, že emócie sú slovnou zásobou tela a chemickými rezíduami minulých skúseností – upravujete si telo do minulosti.
Ak emócie riadia vaše myšlienky, tak nedokážete myslieť vo väčšom než ako cítite, tak potom myslíte v minulosti. Vaše telo prechádza na riadenie autopilotom, vykonáva sériu podprogramov a postupom času sa stane vašou mysľou. Postupom času ste si vytvorili v mozgu sadu vypálených neurónových sietí a emocionálne ste vyladili vaše telo na život v minulosti – a táto minulosť sa stala vašou budúcnosťou.
Ak opakujete tú istú rutinu ako včera, tak je logické, že zajtrajšok bude v značnej miere ako včerajšok. Vaša budúcnosť je iba návratom vašej minulosti. To preto, lebo váš včerajšok vytvára váš zajtrajšok.
Pozrime si obrázok:
Každá zo zvislých čiarok predstavuje tú istú myšlienku, vedúcu k tomu istému výberu, ktorý iniciuje to isté automatické správanie sa, vytvárajúce tú istú známu skúsenosť, produkujúc známy pocit alebo emóciu. Ak pokračujete v opakovaní tej istej sekvencie, tak sa časom všetky tieto samostatné kroky zlejú do jedného automatického programu. Takto stratíte svoju slobodnú vôľu premenou na program. Šípka predstavuje neznámu skúsenosť umiestnenú kdesi počas vašej cesty v aute v premávke vediac, že budete zase meškať, lebo napríklad po ceste chcete natankovať či vyluxovať interiér.
Dá sa povedať, že vaša myseľ a telo sú v známej – predpovedateľnej – budúcnosti, založenej na tom, čo ste robili v dobre známej minulosti. A v tej známej, istej budúcnosti nieto miesta pre nič neznáme. V skutočnosti, ak sa stane niečo nové, ak by niečo neznáme vstúpilo do vášho života v okamihu vašej predvídateľnej časovej osi vášho dňa, pravdepodobne vás to otrávi, vyruší vás z rutiny. Budete reagovať asi nejako takto: „Môžeme to preložiť na zajtra..?“ – alebo v podobnom duchu.
Kedykoľvek môžete predpovedať pocit akejkoľvek skúsenosti, tak ste stále na známom území. Takto nieto priestoru na nič neznáme v predpovedateľnom živote.
Teda ak opakovane tvoríme minulosť deň po dni, myslíme tými istými myšlienkami a pociťujeme tie isté emócie, vysielame to isté elektromagnetické pole znovu a znovu. Teda vysielame tú istú energiu s tým istým obsahom. Tá istá energia našej minulosti nesie tú istú informáciu, ktorá udržiava vytváranie tej istej budúcnosti. Naša energia sa principiálne rovná našej minulosti. Jediný spôsob, ako zmeniť naše životy je zmeniť elektromagnetické pole, ktoré sústavne vysielame.
Inými slovami, aby sme zmenili náš stav bytia, musíme zmeniť spôsob akým myslíme a pociťujeme.
Keďže platí, že kde smeruje naša pozornosť, tam ide aj naša energia, tak okamih, keď umiestnite vašu pozornosť na známu emóciu, vaša pozornosť a energia ide do minulosti. Ak tieto dôverne známe emócie sú napojené do pamäte nejakých minulých udalostí obsahujúc osobu alebo objekt na známom mieste a v známom čase, tak potom vaša pozornosť aj energia sú tiež v minulosti. Odčerpávate vašu pozornosť a energiu z prítomného okamihu do vašej minulosti:
Rovnaký princíp – život v minulosti – už teraz platí aj na spoliehanie sa na „všemohúce“ semináre metafyziky. Misia pre našu zem Sarmatov bola skončená – čo bolo jasne vyjadrené po poslednom veľkom seminári, kde sme boli prirovnaní k ukrajinským nacistom a rakovinovému národu. Teraz tam ostali iba tí, ktorí súhlasia s takouto urážkou nášho Národa. Myslia si, že pred nadchádzajúcimi udalosťami ich spasí ďalší seminár. Keď príde okamih premeny, budú sa – ako majú vo zvyku – naň spoliehať… Ale kto im ho bude môcť v tom okamihu urobiť?
Je to vlastne dobre. Staré védické proroctvo hovorí, že v okamihu premeny nebude nikto v strede – budú iba dobrí a zlí. Nuž a takúto háveď by sme inak považovali za „našich“. Teraz sa vydelili – a to jasne – sami.
Z pohľadu našich Prѣdkov je vec veľmi prostá: je to zrada Národa.
Určite by bolo zaujímavé, ako sa budú snažiť preložiť tento článok do ruštiny. Problémom je, že sa to nedá. Ruština nemá výraz pre MYSEĽ a budú to nahradzovať výrazom Razum alebo Um. Ale MYSEĽ nie je ani Razum, ani Um.
A v podstate to je podobné aj s angličtinou. Tam síce MYSEĽ majú (MIND), ale zase nemajú Um a Razum.
MYSEĽ môže spracovávať informácie – myšlienky aj emócie, Um a Razum snímajú iba vstupy zo všetkých piatich zmyslov. Sú to teda úplne odlišné Jemnohmotné telá. Ale ako to vysvetlíte v takom jazyku, kde tieto termíny VÔBEC neexistujú?
Staré učenie starovercov zachované u Kazakov tento stav Mysle tiež pozná. Nazýva sa to mód „polozombi“. Spočíva v ňom väčšina dnešných civilizovaných obyvateľov Zeme.
24.02.2026